RALLY SPRINT Rákoš
PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ MAJÚ FOTKY KONÍ Z TOHTO DŇA, ABY MA KONTAKTOVALI. ĎAKUJEM
Bol prvý februárový deň. Aj keď som si deň pred tým nastavila budík na 5:30, zobudili ma až lúče slnka. Pozrela som zdesene na mobil a zistila, že sa v noci vybil. Hneď som vyskočila z postele a utekala zistiť koľko je hodín. Na hodinkách ukazovalo presne 7:12. Pred 12 minútami odchádzal môj autobus zo stanice. Ďaľší šiel až okolo pol dvanástej. Chúďa Kika už bola na ceste do Rákoša. Zavolala som jej, aby vedela čo sa deje(v duchu určite nadávala) a potom som sa dohodla s Dianou, že pôjdeme spolu s jej otcom okolo pol jedenactej, aby sme tam boli čo najskôr(odstepovala som si na Námestí osloboditeľov 20 minút, lebo som nevedela otvoriť dvere do dvora).
Už na ceste pred Rákošom nás šokovali zaparkované autá kade tade. Majiteľ si asi nevymýšľal keď vravel, že príde cca 700 ľudí. 1. kolo už bolo v plnom prúde keď sme došli k bráne. Netušili sme ako sa dostaneme do sedlovne, kedže trať viedela vlastne všade. Niektoré ohrady, už boli rozbité, iné tento osud ešte len čakal. Zdesená Kika k nám pribehla a len zo seba vypľula:"Koza ušla. Teraz behá po stajni. Poka je nezvózna a plaši sa v boxe.". No to nám krásne začína deň!
Rýchlym tempom sme sa presunuli do sedlovne. Prezliekla som si aspoň bundu a hľadala hocijaké lano. Našla som jedine lonž. S lonžou v ruke Kikou a Dianou za chrbtom som vchádzala do stajne. "Tak kde je ?" spýtala som sa jak starý cowboy na divokom západe, až mi z toho prišlo smiešne. Kozičku sme objavili kde inde ako u capka. nastala naháňačka po boxoch a ja som ju na 3 krát chytila do slučky za rohy. Hmm fajn, koza je chytená a čo teraz ? Na povely "k nohe" či "na miesto" asi nepočúva. tak som ju chytila za rohy a jak starý sedlák ťahala do "kozo-ovčieho" boxu, stiahla jej slučku z rohov a unikla skôr ako by mi to chcela vtrátiť.
Jedna katastrofa bola za nami. Kone vyčistené (Kika sa už činila) aj vybehané (tiež sa Kika činila - ušli jej obaja keď ich chcela dať do výbehu). Prichystali sme sedlo, deku, uzdu, vodítka a báječnú kasičku. Niekoľko ľudí, ktorí mali záujem, sme previedli stajňou a ukázali im zvery. Ostávala nám asi pol hodinka, tak sme si odviazali, Jerryho ktorý bol na reťazi v stajni. A šli pozorovať rally z VIP lóže (sedlovne ). Jerry sa usalašil s Kikou a Diou na gauči a mne už akosi neostalo miesto. S boľavými srdiečkami sme všetci okrem Jerryho(tomu to bolo lauter fuk hlavne, že jeho búda to vydržala) pozorovali ako si to niektoré autá smerujú priamo na ohrady. Po prejdení majiteľovho auta sme sa pobrali sedlať, kedže malo byť jedno z posledných.
Po poslednom aute sme sa vybrali všetky tri s Palim, Pokou a dekou do horného výbehu kde sa malo voziť. Ako tak stojíme a čakáme nikto neprichádzal. Tak sme čakali a čakali, až došlo prvé dieťa. Povozili sme ho zobrali 70 centov a zas čakali. V topánkach začínalo byť mokro a prestávka už končila. Šli sme rozkričať, že hore sa vozí. Všetci to mali očividne na háku. Prestávka skončila a mi sme tam uviazli, kedže medzi stajňou a nami bola trať. Nikto neprichádzal tak som povozila Kiku aj Diu. Pali sa popásol. Došlo ešte jedno dievča, ktoré našu "širokú klientelu" uzavrelo. Celkový dnešný zárobok činil euro a 40 centov.
Po skončení druhého kola sme sa s koňmi presunuli ku východu kde bolo vyhodnotenie. Ohrada bola aj v tých miestach zvalená tak sme to preskočili. Všetci čo išli okolo sa lúčili s Paľkom, niektorý aj s Pokou. Keď tam už neostal skoro nikto vysadla som na Poku preskočili sme čo ostalo z ohrady a pred stajňou počkali ostatných.
Premrznuté sme odsedlali Poku a oboch ich na chvíľku pustili do výbehu. Pokina sa trochu prebehla Paľko napásol. Potom putovali do boxov, kde dostali papať. (Mimochodom Harry sa medzičasom odviazal a nadžgával sa senom, kým ho ujo nespacifikoval.) Rozlúčili sme sa s koňošmi, prezliekli a vybrali sa hľadať odvoz, ktorý sme na ranči akosi nenašili. V bufete sme dostali ešte teplý čajík. Po ohriati sme sa vydali hore kopcom na autobus.
V dedine nás zastavil jeden ujo, ktorý si všimol Kiku(dračicu). A ponúkol nám odvoz, keďže išli aj s kamarátom do Košíc. Cestou sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých vecí nielen o ranči na ktorom obaja kedysi jazdili(vtedy to bolo ešte družstvo) ale aj o iných tajoch života a Kikina(dračica) s Dianou boli šťastné, že ich zákon ochraňuje pred ujovými návrhmi(podotýkam, že srandoval), ale hneď bonzli mňa, mrchy malé, že ja už nie som. Pri vystupavaní z auta sa ma ujo nenápadne spýtal so zdesným v očiach, či sú fakt také mladé, že také veci nadrístal, že sa chúďatá budú báť, že to myslel vážne. Zaklamala som mu, že nie sú aby mal pokoj na srdci. Na tento deň asi nikdy nezabudnem. Bol prudko originálny.
Náhľad fotografií zo zložky Rally sprint Rákoš