Môj začiatok
Do tejto malebnej stajne som sa dostala len nedávno (začiatkom roka 2009). Ľudia, ktorý ma dobre poznajú vedia, že zbožňujem všetky príležitosti, ktoré mi poskytnú priestor na vytváranie, zlepšovanie, organizovanie, ... a táto stajňa mi to poskytla :D. Pôvodne som sa išla do tejto bohom zabudnutej dedinky meno Rákoš, kde autbusy chodia ako sa im zachce, len pozrieť na koníky, o ktorých Kika neustále kecala pri každej príležitosti. (ani som si nezobrala nič na prezlečenie -čo bolo cítiť pri odchode v SADke :/ )
Samozrejme, že moja bláznivá duša, ktorá asi už dávno stratila pud sebazáchovy, neodolala a pri vypočutí si o tom, že obe kone nevedia lonžovať, že nedokážu byť kľudne jeden bez druhého a že akýkolvek človek, ktorý sa pokúsi sadnúť na Paľkov chrbát je okamžite katapultovaní. Prezrela som si stajňu, pokecala zo všetkými zvermi (najlepšie som si porozmela s býkom Harrym, ktorý mi stále odpovedal :D) a rozhodla sa že Paľko sa v ten deň naučí lonžovať, zdvíhať nohy a odnaučí niekoľko zo svojich blbostí - z časti sa to podarilo. Dokonca som sa ja blbec pokusila na neho sadnúť. Len čo som odlepila nohy od matičky zeme Palinko začal ródeo - neverili by ste, aké je ťažšké udržať sa na takom sude. Keď Palino zistil, že to takto nepôjde proste sa hodil o zem. Ja som dostala záchvat smiechu a on sa na mňa víťazne pozeral. Našťastie bolo všade veľa ľadu na to, aby som mu vysvetlovala čokoľvek o tom, že tí čudní dvojnožci čo behajú okolo neho sa nezhadzujú, tak som to nechala na neskôr.
Bohužiaľ bola zima ako na Sibíri a tak sme vonku nezotrvali dlho. Po polhodinke sme sa premrznuté (ja a Dia ... Kike sa nechcelo jazdiť) vrátili ku stajni odsedlali Poku, "zaparkovali" Paľka a utekali sa zohriať do premrznutej sedlovne. Po vyhnojení boxov a klasickej stajňovej práci sme sa pobrali na autobus. Bola som prebrznutá s premočenými ponožkami, unavená a tiahol zo mňa pach zvierat na široko ďaleko. Ale bola som spokojná ako, už dlho nie! Premýšľala som celou cestou nad tým čo vyskúšam nabudúce na Paľka, čo ešte treba vylepšiť na Poku, ako si skúsim podmaniť Zuzkinu dôveru cez jej žalúdok, ... Hlavu mi znovu zaplnili myšlienky na kone a zatienili moje problémy. Vedela som, že sa tam vrátim a tešila sa na to.